4 dôvody prečo budete chcieť navštíviť štát Meghalaya (hneď ako dočítate tento článok)

Kravičky nám dávajú mliečko, včely med, no žeby nám stromy plietli mosty zo svojich koreňov, o tom ste možno ešte nepočuli. Pamätáte si mesiac Pandora z filmu Jima Camerona „Avatar“? Také miesto existuje aj na našej planéte - Meghalaya. Living Root Bridges, alias žijúce mosty z koreňov stromov, sú úžasný príklad spolupráce človeka s prírodou.

Živé mosty určite budú vrcholom Vašej návštevy Meghalaye, ale je tu toho oveľa viac. Vodopády, rieky, dedinky naplnia váš kalendár ďalšími zážitkami. Meghalaya je India, ako by ste ju nečakali.

Tie 4 dôvody prečo navštíviť Indický štát Meghalaya teda sú:

- Živé mosty z koreňov stromov, Double Decker
- Vodopády
- Dawki, najčistejšia rieka v Indii
- A niečo na Indiu nečakané: mäso!
- Plus pre niekoho piaty, bonusový, dôvod. Môžete tu uvidieť „najčistejšiu dedinu v Indii“. Volá sa Mawlynnong a denne sem autobusmi prichádzajú desiatky Indických turistov, pozrieť sa, ako vlastne čistá dedina vyzerá. My, čo máme čistotu za štandard, môžeme Mawlynnong z itinerára kľudne škrtnúť. Indov by sem mali voziť povinne. Dedinka je “po ceste” k iným atraktívnym miestam Meghalaye, tak až budete mať hodinku navyše, zastavte sa.

 

Meghalaya - iná India

Meghalaya a jej živé mosty z koreňov stromov

Až sa ma niekto spýta na najúžasnejšie, najkrajšie, najzaujímavejšie miesta aké som na cestách videl, strmé úbočia Khasi Hills budú na zozname, hneď v top päťke.

Miestne kmene vyriešili problém s mozúnovými záplavami a nedostatkom stavebného materiálu po svojom. Dva stromy Figovníka kaučukového (Lat.: Ficus elastica, Česky: Gumovník) zasadia na protiľahlé brehy rieky, podľa možností v dostatočnej výške na to aby na ne voda nedosiahla ani počas monzúnov. Najbližších niekoľko rokov smerujú korene stromov tak, aby rástli smerom k protiľahlému brehu. Keď sa korene spoja, ďalej sa obvíjajú okolo seba a ďalej rastú do krásy. Po 15 až 30 rokoch trpezlivej práce dokáže živý most z koreňov gumovníka udržať človeka. A zatiaľ čo drevený most odnesie monzún, železný  zhrdzavie a betónový sa rozpadne vplyvom tunajšieho počasia, živé mosty slúžia žijú desiatky, aj stovky rokov. Miestna múdrosť asi hovorí, že “trpezlivosť mosty prináša”.

Riwai living root bridge

Riwai living root bridge sa často ale nesprávne označuje aj ako “Mawlynnong root bridge”, keďže sa nachádza neďaleko slávnej upratanej dedinky. Riwai root bridge spomínam preto, že je zo všetkých živých mostov jediný, dosiahnuteľný bez veľkej námahy. Busom alebo taxíky prídete do dedinky Riwai a odtiaľ je to 10-15 minút ľahkej chôdze a môžete sa dotknúť svojho prvého živého mosta. Tento zážitok Vás očaruje a budete chcieť vidieť ďalšie mosty.

Za komfort, ako ľahko ste sa k živému mostu Riwai dostali, zaplatíte daň v podobe desiatok Indických turistov. Ak ste fit a pripravený na trochu turistiky, Riwai kľudne vynechajte a navštívte niektorú zo vzdialenejších alternatív.

Mawlynnong Riwai živý most

Double Decker najslávnejší živý most z koreňov

Snom cestovateľa v tejto oblasti je dostať sa až ku slávnemu mostu prezývanému Double Decker. Ako názov naznačuje, ide o dvojposchodový most. Obyvateľom dedinky Nongriat v niektorých rokoch zaplavovalo prvé poschodie a tak sa pustili do pestovania druhého poschodia mostu. Na Double Decker sa dostanete za 2-3 hodinky náročného no krásneho treku z dedinky Tyrna, čo je posledný bod, kam Vás hodí akýkoľvek transport na kolesách. Ďalej už iba po vlastných. Trek je náročný, pretože Nongriat je 3500 schodov, alias 700 výškových metrov pod dedinkou Tyrna. Pripravte sa kontinuálne klesanie po tisícoch schodov, ktoré dláždia chodník na tejto trase.

Ak vás zaujímajú ďalšie mosty, ktoré sú pomerne dosiahnuteľné v tomto regióne, pozrite si náš článok tu (po Anglicky): Living Root Bridges of Meghalaya

Našli ste tu užitočné informácie? Povedzte nám “Vďaka” KLIKnutím NA REKLAMU :0) Ďakujeme

Doble Decker živý most z koreňov stromov

Doble Decker živý most

Meghalaya Vodopády

Reliéf štátu Meghalaya je hornatý a bežne sa tu budete pohybovať v nadmorskej výške 1600-2300 m.n.m. Pri hraniciach s Bangladéšom však nadmorská padá kolmo dole k nížinným pláňam susednej krajiny, vytvárajúc tak ideálne podmienky pre niekoľko stometrové vodopády. Okrem živých mostov sú tak vodopády hlavným lákadlom štátu Meghalaya.

V Meghalayi sú desiatky vodopádov. Spomeniem „iba“ 9 z nich, ktoré sú ľahko dosiahnuteľné v okolí hlavného mesta alebo cestou k iným prírodným krásam štátu Meghalaya.

3 vodopády sa nachádzajú v okolí hlavného mesta Shillong. Elephant Falls, Spread Eagle Falls and Sweet Falls nájdete vo vzdialenosti 8-12 km od Shillongu.

Tie skutočne majestátne sú vo východných pohorí Khasi, v okolí mesta Čerapundží (Cherapunjee), taktiež nazývanom Sohra. Nokhkalikai falls a Nohsngithiang Falls (tiež označované ako Mawsmai falls) sú najfascinujúcejšie. Dainthlen falls, Khoh Ramhah (tiež znýmy ako Motrop) a Kynrem Falls

Nokhkalikai falls je najvyšší “plunge waterfall” v Indii. Trochu tu bojujem s prekladom. “Plunge waterfall” je vodopád ktorý voľne padá. Teda netečie po skalách. Nokhkalikai falls je magický. Padá z výšky 340m do malého tyrkysového jazera a vietor padajúcu vodu rozfúka kým dopadne. Občas to vyzerá, že vodopád padá do hmly na jazerom.

Najväčšia pecka, podľa mňa, je však Vodopád Rainbow. Je ťažko dostupný a nevedie k nemu žiadna cesta. Rainbow falls je dostupný len po celodennom, prípadne dvojdennom treku. Keď človek stojí za slnečného počasia dole pod vodopádom, vidí takmer kruhovú, 360° dúhu.

O to, ako sa dostať na Rainbow Falls mám podrobný článok tu (v Angličtine): https://eagleflyfree.com/en/meghalaya/rainbow-falls/

Koľko teraz stojí najlacnejšia letenka do Indie?

Rainbow Falls, Meghalya

Dawki, najčistejšia rieka v Indii a surrealistický príbeh o rodinke s deťmi medzi kamiónmi s uhlím a o svetovom mieri

V Meghalayi sa občas pousmejete nad tým, ako si tu ľudia vytvárajú svoje „naj“. Možno by na rieku Dawki inak nikto nechodil ale ako „najčistejšia“ je to hneď vychýrená turistická atrakcia. (Do tej „čistej dediny“ by teda určite nikto nešiel...) Dawki si však návštevu zaslúži. Môžete sa v chladných vodách najčistejšej rieky vykúpať a povoziť na lodičke. Vrcholom vodného výletu je však návšteva susednej krajiny. Rieka tu opúšťa hornatú Meghalayu a rozlieva sa na pláne Bangladéšu. Určite ide o najčistejšiu rieku v Bangladéši, keďže na jej brehoch sa kúpu stovky Bangladéšanov, samozrejme odetých od hlavy po päty.

To ale nie je všetko. Most cez rieku Dawki mi príde ako technologický zázrak. Nechápem ako upevnili tak veľký most do takmer kolmých stien úbočia, lemujúceho rieku na oboch stranách.

Most ponad rieku Dawki

Najčistejšia rieka v Bangladéši

Hranica s Bangladéšom ako turistická atrakcia

Indický turisti si tu nenechajú ujsť jedinečnú príležitosť a to navštíviť hranicu s Bangladéšom. Neviem, čo majú Indovia s týmito atrakciami - neatrakciami, no vždy a všade, kde je to len možné, idú sa pozrieť na hranice. Zvedavosť ako to vyzerá u susedov? Za plotom? Za závorou? Alebo je India jednoducho tak veľká a hranice tak ďaleké, že je to proste niečo neobyčajné? Neviem. Každopádne, každý Ind, čo bol na Dawki river, išiel aj na Dawki border crossing.

Mali sme taxík zo Shillongu prenajatý na celý deň. Vodič malého Maruti 800 nám na záver výletu ponúkol aj návštevu hraničného priechodu. Krútili sme nosom ako že „a načo? Čo tam je také zaujímavé?“. On nato že „veď je to hraničný priechod! A za ním je Bangladéš!“. Akoby to rodinku z Bratislavy, čo z okna dovidí do Maďarska aj do Rakúska, malo nejak fascinovať. Rozmýšľali sme, že sa čoskoro bude stmievať a že vracať sa domov na jeho Marutke, potme, na tých kľukatých horských cestách, s nepripútanými deťmi vzadu, to asi nebude úplne bezpečné. „Vieš čo James, nemusíme tam ísť. Ani tam veľmi ísť nechceme. Ale ak tak veľmi chceš tak dobre, nechám to na teba.“ Mohol byť o dve hodiny skôr doma, mohol si objať svoje deti a ženu, alebo si dať pivko s kamarátmi, ale on nás proste musel zobrať na hraničný prechod.

Uhoľné peklo

Prešli sme po technicky zázračnom moste. Cesta pokračovala vytesaná do kolmého úbočia v štýle vľavo kolmá skala, vpravo kolmá priepasť. Jeho Marutka sa posledné dva kilometre predierala dlhočizným zástupom dymiacich dieselových kamiónov, čo do Bangladéšu exportovali uhlie. Kombinácia ich výfukových plynov a prachu z čierneho uhlia robila Dawki jedným z najhnusnejších a pre zdravie obyvateľov určite nepríjemných mestečiek na planéte. „No, už sme tu! Chodťe sa pozrieť, tam je hranica“. James pohraničníkom vysvetlil, že sme turisti z ďaleka on je ten skvelý taxikár, čo nás sem doviezol, aby sme videli, ako vyzerá hranica.

Pohraničníci už boli zvyknutý na zvedavosť Indických turistov, no rodinka s dvoma malými deťmi, v tejto dízlovo - čiernouhoľnej diere, musela vyzerať hodne surrealisticky. „Môžeme si spraviť pár fotiek?“, položil som beznádejnú otázku, počítajúc na štátnej hranici s negatívnou odpoveďou. „Jasné“, odpovedali pohraničníci, postavili sa a išli sa fotiť s nami. „Pozrite sa aha tam“ ukázali nám na asi 100m široký vykosený pás vykoseného poľa. „Tade chodia utečenci a pašeráci. V noci, aby sme ich nevideli.“ No díki kámo, dobre vedieť, pousmial som sa sám pre seba. Motali sme sa v území nikoho medzi dvoma štátmi, fotili, až kým neprišli z druhej strany aj Bangladéšsky pohraničníci. Čo myslíte, prečo prišli? Že fotíme na hranici? Jasné ... tiež sa chceli vyfotiť. Spravili sme si takú bratskú, Indicko-Bangladéšsko-Slovenskú foto sešn a pekný deň bol za nami. Keby sme takúto akciu usporiadali na Indicko - Pakistanskej hranici niekde v Kašmíre, možno dostaneme aj Nobelovu cenu za mier...

Mäso, alias jedlo v indickom štáte Meghalaya

Meghalaya je veľmi zaujímavý štát a vôbec to tu nevyzerá ako v Indii. Vďaka nadmorskej výške medzi 1500 a 2300 m.n.m. je tu v lete fajn a v zime zima. Jednu z najstudenších nocí, počas mnohých rokov cestovania, sme zažili v Shillongu. Napriek zapnutému elektrickému kúreniu bolo koncom februára v hotelovej izbe 13-14°C.

V Meghalayi žije na Indiu pomerne veľké percento kresťanov. Znamená to, že sa tu aj normálne najete. To znamená, že nemusíte jesť len tie zelené, žlté, červené a hnedé, 2x štípuce kaše s ryžou, ale zoženiete tu aj seriózne bravčové a dokonca aj hovädzie mäsko. Nič proti Indickej kuchyni, ale mäsožravcovi sa už po týždni vegetariánskej stravy žiada niečo normálne pod zub. Kúpili sme kilo a pol bravčového, zo starej bandasky na olej spravili grill, zohnali akési drevené uhlia. Mäsová hostina nemala chybu.

Hovädzie mäso v Indii

Ako cestovať do Meghalaje a k živým mostom.

Meghalaya je na konci sveta a živé mosty rastú na konci tohto konca sveta. Asi už tušíte, že dostať sa sem nebude jednoduché. Tušíte správne, no to by Vás nemalo odradiť. Živé mosty aj vodopády stoja za tú námahu.

Donedávna, do Shillongu lietalo len jedno lietadlo Indických aerolínii denne. Nedávno sa pridal aj konkurent, Indický low-cost IndiGO. Ceny z Kalkaty sú príjateľných 35-50€ jedným smerom.

Oveľa väčší výber leteckých spojení z rôznych častí Indie, je do Guwahati, hlavného mesta susedného Assamu. Z Guwahati je to do Sillongu 5-6 hodín autobusom, alebo o čosi rýchlejšie sharovaným jeepom.

Zo Shillongu sa začína dopravné trápenie. Ak ste si zvykli, že v Indii je lacná a vďaka hustému osídleniu doprava frekventovaná, tak v Meghalayi to neplatí. Tu načriete do peňaženky hlbšie. Napríklad ak chcete k Double Deckeru, potrebujete sa dostať do mesta Cherapunjee a následne do dedinky Tyrna. Teoreticky jeden bus a jeden jeep na tejto trase chodia. 99% cestovateľov si buď prenajme taxík na celý deň, alebo sa pridá do skupiny indických turistov na organizovaný výlet do Cherapunjee. Odtiaľ možno pokračovať ďalej stopom, pešo alebo taxíkom do Tyrny.

Z dedinky Tyrna už je to len pár hodín pešo strmým úbočím a siahnete si svoj prvý živý most. Zážitok na ktorý určite nezabudnete.

Chcete vedieť viac? Dopravu, ubytovanie a súvisiace veci riešim celkom podrobne v cestovateľskom sprievodcovi po živých mostoch tu (v Angličtine): https://eagleflyfree.com/en/meghalaya/root-bridges-travel-guide/

Dawki - najčistejšia rieka v Indii

Meghalaja Epilóg

Pri návrate z Meghalaye, mal náš let z Guwahati do Kalkaty 4 hodinové medzipristátie v Agartale. Vystupujúc z lietadla som sa pýtal priateľského Inda, že čo bude tie 4 hodiny robiť, ako stráviť čas. „Beriem tuk-tuk a pôjdem sa pozrieť do mesta. Je to blízko letiska“, odpovedal. Spravili sme to isté. Agartala sa ukázala pekné hlavné mesto malého indického štátu Tripura, s nečakane krásnym palácom v Mughalskom štýle.

Pri odlete dobehol náš známy Ind do lietadla medzi poslednými. „No čo. Kde si bol?“ spýtal som ho. Odpovedal mi s víťazoslávnym úsmevom: „Bol som sa pozrieť na Bangladéšskej hranici!“

Staňte sa našim fanúškom na Facebooku, sledujte fotky na Instagrame a videá na YouTube. Ďakujeme.

    

Mjanmarsko, alias Barma. Podrobný itinerár na cestovanie krajinou.
Ako si naplánovať cestu naprieč Marokom

Got something to add? Comment on the post here:

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.