Happy Pongal

Opäť krásny deň. Ráno sme vstali a uvideli sme, že tie kresby čo si ľudia maľujú pred domy sú dnes nejaké väčšie, krajšie a farebnejšie, akoby sa chystali na nejaký sviatok. A keď sme podišli bližšie, bolo pri tých obrázkoch napísané: "We wish you Happy Pongal". Najprv sme netušili, čo je to ten Pongal, nemáme internet, nemáme google. No domáci nám rozpovedali, že Pongal je Tamilský Nový rok. Možno Pongal slávia podobne ortodoxný kresťania podľa starého kalendára. Alebo je to nový poľnohospodársky rok, keď sa jedna sezóna skončila a začína sa nová. Ale to si vygooglim niekedy keď budem doma, zatiaľ máme radosť z toho, že prvé čo, sme ráno uvideli sme boli krásne obrazy.

Sme s dvoma dcérami, dvojročnou Vivien a päť ročnou Viktóriou v Indii a máme pred sebou ďalší zaujímavý deň.

Najkrajší obraz Happy Pongal 

Ten najkrajší obraz bol hneď cez cestu oproti nášmu domu. Vyšli sme von a začali obrazy obdivovať a fotiť. Pán domáci nás po chvíli nás pozval k sebe domov na čaj.  Pozvanie sme prijali. Dom z vonku vyzeral ako jeden, no v skutočnosti je to taká zaujímavá radovka. No radovka nie domov, ale jedno izbových bytov, či lepšie povedané garsónok. V strede chodba a po ľavej aj pravej strane izba, izba, izba, izba, izba. Ako v hoteli. Všetky izby boli bez okien von, okno bolo iba do tej spoločnej chodby. Takže je to ako keby 10 izbový dom a v každej izbe niekto. Kúpeľňa a záchody sú bokom, oddelene pre všetkých spoločné.

Pozvanie domov

Do domu nás pozval starší pán, ale keď nás uvidela pani v stredných rokoch tak si nás hneď odchytila a posadila vo svojej izbičke. Ich životný priestor môže mať tak štyri krát tri metre, t.j. 12 metrov štvorcových. Zmestia sa ta dve skrine, jedna veľká dvojposteľ nad ňou televízor, zopár plastových stoličiek (stohovateľných aby sa dali spratať a rozložiť len keď príde návšteva) a po ľavej strane bola kuchynka. Teta nám ponúkla idli s džemom a cukrom. Idli je taká okrúhla vec, čo vyzerá ako nepečená buchta, podobná ako naša knedľa, ale úplne bez chuti. Ani slané ani nijaké. Až keď si idli namočíte džemu alebo do cukru, tak sa celkom dá jesť. Priznám sa mne bezchuťové idli moc nechutilo, ale jedno som zo slušnosti zjedol. Viktória zjedla tri a decká nič, tie sa idli ani nedotkli. domáca pani doniesla odniekiaľ dva čaje, klasické s mliekom a masalou, pre mňa veľmi chutné, no tie zas nemusí Viktória. Tak som vypil obidva, aby som udržali dobré meno rodiny na návšteve. Vypili sme čaj, zjedli idli a  vyšli sme pozrieť k ujovi čo nás pôvodne pozval dnu. U neho boli nejaké štyri deti pozerali televízor. Trochu starší chlapec možno 12-13 ročný mal telefón tak pofotil s Vivienkou. Na konci návštevy nám ešte dali podržať v rukách malé kuriatka, čo sa nám všetkým veľmi páčilo a decká boli úplne nadšené.

Klikni sem pre návrat na prehľad článkov z cesty "S dvoma deťmi do Indie"

Staňte sa našim fanúškom na Facebooku, sledujte fotky na Instagrame a videá na YouTube. Ďakujeme.