Mojich 5 najobľúbenejších miest v Kyjeve
Leteckých spojení medzi hlavným mestom našeho najväčšieho suseda a Bratislavou utešene pribúda a tak dnes už nie je finančný problém zájsť si do Kyjeva na predĺžený víkend.
Moja päťka top miest v hlavnom meste Ukrajiny obsahuje: Pečerskú Lavru, Múzeum Černobyľu, Kreščatyk, Múzeum Hladomoru a trojicu chrámov Sv. Michala, Sv. Sofie a Sv. Andreja.
Pečerská Lavra
Nemusíte byť nábožensky založení aby vám Pečerská Lavra učarovala. Kláštorný komplex je plný farebných kostolov so Zlatým kupolami no jeho najväčšia atrakcia sú podzemné tunely vedúce do jaskýň, v ktorých mnísi v dávnej minulosti žili, meditovali a dnes sú tam zachované ich zabalzamované pozostatky. Drobné telá mníchov ležia zabalené malých sklenených schránkach. V podzemí sú aj malé chrámy, v ktorých počas sviatkov môžete zažiť veľmi intímnu bohoslužbu. Ak sa vám sem podarí prísť v čase nejakého náboženského sviatku (čo vrele idporúčam), možno zažijete mali kultúrny šok. Všetci návštevníci tieto sklenené urny zbožne bozkávajú a to aj vrátane 18 ročný krásiek, ktoré ešte včera s vami poskakovali na diskotéke. S frajerkou sem teda nechoďte. Potom ako vybozkáva všetky pooblizované urny, už sa vám s ňou asi nebude chcieť bozkávať.
Jaskyne sú horné a dolné. Tie horné sú dlhšie, zaujímavejšie a zároveň máličko od, ruky tak trochu menej navštevované. Horné sú preto moje obľúbenejšie, ale keď už tu budete, určite navštívte obidve.
Pečerská Lavra
Teritória Pečerskej Lavry je pomerne rozsiahla. Možno ju rozdeliť na dve časti. Časť ktorá je bližšie k centru je obohnaná múrmi a vstupuje sa do nej cez 3 brány. Za vstup do tejto časti sa väčšinou vyberá vstupné. Vstupné nie je vysoké, no ak by ste predsa len chceli ušetriť, príďte v čase bohoslužieb a snažte sa vyzerať ako domáci. Dámy šatka na hlavu, šaty alebo sukňu až po zem, dlhé rukávy, páni svetlá košeľa a dlhé nohavice. Ak ak prídete v kraťasoch a bude vám na krku visieť foťák s tučným objektívom, vstupné si zaplatíte.
Druhá časť je časť ďalej od centra. Je to rozsiahly priestor, kde sa nachádzajú jaskyne a vstup je tu kompletne zdarma. Až vyhladnete, nachádza sa tu aj Kláštorná kantína, kde si môžete dať niečo pod zub za rozumné ceny.
Napokon nesmiem zabudnúť ja a vy by ste nemali vynechať celosvetový unikát. Myslím že niečo také nikde inde na svete nájdete. Nachádza sa tu múzeum miniatúr. No slovo "miniatúr" nevyjadruje dostatočne o čo ide a kým neuvidíte na vlastné oči, neuveríte že niečo také existuje. Verím že väčšina najmenších veci na svete uvedených Guinnessovej knihy rekordov, sa nachádza tu.
Múzeum mikro miniatúr
Ak existujú na svete 3 najzaujímavejšie múzea ktoré som kedy navštívil, tak toto do tej trojky Určite patrí. Vystavené sú tu diela jedného jediného autora, génia Mykoly Syardistoho. Niet divu, nemá každý talent podkuť blchu. Ak chcete uvidieť, ako vyzerá podkova na blche, musíte použiť mikroskop. A cez mikroskop budete pozerať na všetky exponáty v tomto múzeu. Mykola dokázal umiesniť celú karavanu na hlavičku špendlíka a jeden z jeho najúžasnejších výtvorov je ruža vo vnútri vlasu. Predstavte si, že ten chlap Vyvŕtal do vlasu otvor, vyleštil ho tak aby bol vlas priesvitný a dovnútra umiestnil červenú ružu. Neveríte? A čo by ste povedali na funkčný elektromotor, ktorý je 20 krát menší, ako makové zrniečko? Takýchto neuveriteľných veci sa tu nachádza niekoľko desiatok!
Kláštor je otvorený od 9. do 6. a múzeum o 10 do 5.
Pečerska Lavra sa nachádza na úbočí kopca zvažujúceho sa k rieke Dnipro a je z neho pekný výhľad na druhú stranu rieky. A ešte krajší pohľad je z rieky, ak sa na nej plavíte loďou, na pozlátené kupoly kostolov Pečerskej Lavri. Najbližšia stanica metra je "Arsenaľna", vzdialená 1,5 kilometra, alebo 20 minút pešo. Prechádzka je fajn, keďže vás povedie cez Park Slávy, s klasickým socialistickým pomníkom neznámemu vojakovi s večným ohňom a taktiež je tu umiestnené Múzeum Hladomoru. Z Arsenaľnej sa do Lavry dostanete autobusmi a trolejbusmi 24A, 38, 470 a 520. Určite nevynechajte.
Koľko teraz stojí najlacnejšia letenka do Kyjeva?
Múzeum Černobyľu
Múzeum Černobyľu je kontroverzné miesto. Asi nečakajte že tam nájdete nejaké krásne exponáty. No je tam vysvetlené, čo sa stalo ako sa to stalo a ako reagovali vtedajšie sovietske orgány na katastrofu. Keď si pozriete video ako poslali mladých vojakov bez akejkoľvek ochrany na strechu práve vybuchnutého reaktora, pochopíte že komunisti nemali žiadny plán B a poslali mladých ľudí na istú smrť.
V minulosti ste si mohli zaplatiť živoú sprievodkiňu, ktorá vám o všetkom porozprávala, no dnes sú tu dispozícii také tie moderné sluchátka, kde si sami môžete počúvať komentár pri každom exponáte. Bohužiaľ texty v sluchátku sú nesmierne zdĺhavé a nudné, živá sprievodkyňa bola oveľa lepšia. Spýtajte sa, či by tam nebol niekto ochotný vám dať kľúčový komentár.
Kreščatyk
Námestie Kreščatyk je super cez deň, no najmä podvečer a večer je to fantastické miesto. Niečo také v Bratislave nemáme a niečo také môže existovať len v meste, ktoré má aspoň pár miliónov obyvateľov. Cez víkendy sa námestie uzavrie pre dopravu a vznikne tak dvojkilometrová pešia zóna na ktorej vystupujú hudobníci, rôzny artisti, ľudia sa prechádzajú, popíjajú pivo lízať zmrzlinu. Tisíce ľudí si užívajú príjemný letný večer centre mesta.
Chrámy svätého Michala, svätej Sofie a Andrejevskyi spusk s chrámom Sv. Andreja
Z Námestia Nezávislosti vedie niekoľko ciest smerom nahor. Keď sa vyberiete tou vpravo, dostanete sa do chrámu svätého Michala a asi vás neprekvapí, že tá ulica čo k nemu smeruje sa volá Michajlovská. A ako sa volá ulica smerujúca k chrámu svätej Sofie, si určite domyslieť aj sami. 🙂 Ak stojíte na námestí pred chrámom svätého Michala a otočíte sa k chrámu chrbtom, ten druhý chrám čo uvidíte asi vo vzdialenosti 1 km, je chrám svätej Sofie (funguje to aj vice-versa). Obidva vyzerajú pekne zvonku a rovnako sú nádherné aj zvnútra. Až budete u Sofie, určite si vybehnite po schodoch do zvonice. Je odtiaľ nádherný výhľad na celý Kyjev. Vpravo od Michajlovského chrámu nájdete zubačku, ako v Tatrách, ktorou sa spustíte dole k rieke a do štvrte Podoľ. Avšak lepší nápad je pustiť sa z kopca smerom dole po ulici Adryjivskej, ktorá je známa malými obchodíkmi a umelcami, čo tu predávajú svoje výrobky A tiež stojí na nej rovnomenný a hodne fotogenický chrám. Zubačkou je lepšie sa vrátiť smerom hore, ušetríte tak trochu síl a energie.
Keď už budete na Podoli, môžte zájsť do Múzea Černobyľu a ak máte pekné počasie a trochu času, v prístave, nasadnite na lodičku a povozte sa po rieke.
Keď to celé zhrniem dokopy, za predpokladu že bývate niekde v centre, tak celodenný okruh Kyjevom by bol: z námestia Kreščatyk, ku kostole svätej Kataríny, odtiaľ po Andrejevskej ulici s návštevou chrámu Sv. Andreja. Ďalej do múzea Černobyľu a odtiaľ do prístavu, Povoziť sa na lodi. Z prístavu zubačkou hore ku kostolu svätého Michala a následne späť na Kreščatyk. No, máte celý deň čo robiť! 🙂
Pečerskú Lavru by som si nechal na iný deň a spojil ju s návštevou múzea hladomoru a monumentálnej sochy "Mať ródina" alias Matka Vlasť.
Múzeum hladomoru
Múzeum hladomoru je ďalšie moje obľúbené múzeum a ďalšie Kyjevské múzeum ktoré nefascinuje krásou, ale fascinuje smutnou pravdou. Tou smutnou pravdou je, že v 30-tych rokoch 20. storočia zorganizovala vtedajšia Moskovská, sovietska vlasť, genocídu obyvateľov východnej a strednej Ukrajiny. Vtedajším roľníkom zobrali všetok dobytok, zvieratá aj všetko zrno tak, aby nemohli zasiať novú úrodu. Za dva roky zomrelo 10 000 000 Ukrajincov. (Našťastie pre dnešnú západnú Ukrajinu, tá vtedy patrila čiastočne Poľsku a čiastočne Československu.)
Pochopiteľne v bývalom Sovietskom zväze a v ostatných, našťastie dnes už postkomunistických krajinách, sa táto skutočnosť zamlčala, takže nikto z nás sa o nej škole neučil. O to silnejší je zážitok, keď zistíte, čoho všetkého boli Sovietski komunisti schopní.
Smutnou Iróniou osudu je, že vyčistené územia následne osídlili ruskojazyčným , obyvateľstvom a v podstate tak položili základy konfliktu, ktorý vznikol 80 rokov neskôr.
A aby som bol historicky korektný, len dodám, že Sovieti rovnakým spôsobom vyhubili aj tretinu Kazašského národa. V rovnakom čase, rovnakým spôsobom a rovnako Kazašskú step osídlili Rusmi. Na viac ako polstoročie, sa tak Kazaši stali minoritným národom v Kazašskej sovietskej socialistickej republike.
Žiaľ, môj dnešný príspevok sa končí na smutnej nóte. História a pravda sú už raz také.
Ďalší príspevok o živote a cestovaní do Kyjeva, však bude oveľa veselší: na tému jedlo, pitie, zábava, dievčatá…
Tak si nás lajknite na fejsbúku, aby ste o nič neprišli.